Znova pršalo.
A znova sa príroda a fyzika nedali oklamať
V pondelok ste si možno všimli, že „z neba čosi kvapká“. Možno ste dokonca – ako ja na záhrade – namerali vyše 20 mm zrážok, čo je už poriadny dážď. A čo je horšie (alebo lepšie): predpoveď hlási, že zrážky budú pokračovať aj dnes. A to všetko v čase, keď by podľa niektorých veterných aktivistov už dávno malo byť na Slovensku po dažďoch. Nie obrazne, ale doslova. Podľa nich totiž veterné turbíny v Rakúsku blokujú vlhký vzduch, „odtlačia“ oblačnosť späť k Jadranu a spôsobujú sucho. Ľudia zvyknutí používať reálne merania, vedu a sedliacky rozum, si pri týchto tvrdeniach klopkajú na čelo. Ale keďže sa tieto naratívy šíria stále intenzívnejšie, vráťme sa k faktom a ak treba, aj k základom fyziky pre 7. ročník.
Autori článku: Ai + B.B. / 08.07.2025
Základné tvrdenia (bludy) veterných aktivistov
Niektorí aktivisti šíria hypotézu, že veterné turbíny v Rakúsku (alebo pri Atlantiku) „blokujú“ vlhký vzduch a tým zabraňujú prúdeniu zrážkotvornej vlhkosti z juhu a zo západu na Slovensko. Vraj teda bránia prirodzenému obehu vody a prispievajú k suchu. Zmienené tvrdenia aktivistov sú fyzikálne nepodložené a dostávajú sa do priameho rozporu s:
- zákonmi zachovania energie a hybnosti,
- meraniami meteorologických staníc,
- poznatkami atmosférickej dynamiky.
Fyzika volá späť na základnú školu.
Atmosférické procesy sú poháňané obrovskými energetickými rozdielmi medzi tropickými a polárnymi oblasťami, rotáciou Zeme, morami
a pohoriami. Tlakové níže, ktoré sa k nám presúvajú z juhu či západu, sú výsledkom týchto globálnych pohybov.
Fyzika vetra a oblakov
Veterné turbíny sú pasívne zariadenia, ktoré premieňajú časť kinetickej energie vetra na elektrickú energiu. Typická turbína zachytí len niekoľko percent energie prúdiaceho vzduchu.
Príklad: Ak vietor fúka rýchlosťou 10 m/s a turbína odoberie z neho časť energie, vietor za turbínou stále pokračuje, len o niečo slabší, a po niekoľkých stovkách metrov sa obnovuje (tzv. wake recovery) a pokračuje pôvodnou rýchlosťou 10 m/s.
Tlakové níže a zrážky
Zrážky, ktoré sme namerali, vznikli ako dôsledok makrosynoptických javov – napr. presunu tlakovej níže zo Stredomoria. Ide o obrovské systémy, ktoré zasahujú stovky až tisíce kilometrov a prinášajú vlhkosť z juhu až juhovýchodu. Veterné turbíny v Rakúsku nijako neovplyvňujú túto dynamiku, pretože:
- tlaková níž „nasáva“ vzduch z veľkej oblasti (v danom prípade nad Jadranom a Stredozemným morom),
- zrážky vznikajú kondenzáciou pri výstupe vzduchu do vyšších vrstiev (nad 1–2 km),
- vlhkosť sa dostáva aj ponad Alpy či cez riečne doliny (napr. cez Moravu alebo Dunaj).
Reálne meranie zrážok +20 mm
Pozorovateľný, empirický fakt, ktorý úplne diskvalifikuje teóriu, že turbíny zablokovali vlhkosť. Ak by totiž naozaj existovala akási „bariéra“ v Rakúsku, vlhký vzduch by sa k vám jednoducho nedostal – a teda by nepršalo. Namiesto toho vidíme:
- prílev vlhkosti nad územie Slovenska z juhu,
- výdatné zrážky aj v oblasti stredného a severného Slovenska,
- žiadne preukázateľné zníženie zrážkových úhrnov v dôsledku veterných turbín.
Z fyziky do reality
Tvrdenia o tom, že veterné turbíny spôsobujú sucho tým, že bránia pohybu vlhkosti, nezodpovedajú realite ani základným princípom meteorológie. Ide o formu pseudovedeckého výkladu, ktorý ignoruje rozdiel medzi mikroskopickým vplyvom turbíny a makroskopickým systémom ako tlaková níž, výškovú štruktúru atmosféry aj empirické pozorovania a merania (ako to naše).
Mraky a vlhkosť sa nachádzajú vo výškach stovky až tisíce metrov, zatiaľ čo veterné turbíny zasahujú maximálne do výšky 150–200 metrov (vrátane rotora). Prúdenie atmosféry v stredných a horných vrstvách je prakticky neovplyvnené.
Včerajší dážď? Spôsobil ho rozsiahly systém nízkeho tlaku vzduchu, ktorý nasával vlhkosť z oblasti Jadranu a priniesol ju vietor nad Slovensko. Presne ako to poznáme z učebníc. Žiadna veterná turbína v Rakúsku, Maďarsku ani inde nebola schopná zastaviť túto dynamiku a ani to nikdy nedokáže.
Argumenty, ktoré sa zadrhávajú hneď na prvej úrovni
Predstava, že veterná turbína o výške 150 - 200 metrov dokáže ovplyvniť oblačnosť vo výške 2 až 12 kilometrov, je
fyzikálne absurdná. Je to ako keby niekto tvrdil, že špáradlo v hrnci zmení smer bublín vriacej vody.
A predsa sa šíri predstava, že veterné parky, ktoré zachytávajú promile energie z vetra, sú schopné zásadne meniť klímu. Zastavovať vlhkosť,
meniť smer vetrov, sušiť krajinu. Nie. To nezodpovedá žiadnej fyzikálnej realite.
Čo ak by sme pokryli celú Zem veternými turbínami?
Keď sa niekto zamyslí, či veterné turbíny v Rakúsku môžu „zastaviť vlhkosť“ z Jadranu alebo „vysušiť Európu“, nepochopil podstatu pohybu vzduchu – a to ani v mierke kopca, nieto kontinentu.
Predstavme si teda hypotetický extrém: že by sme postavili veterné turbíny rovnomerne po celej súši planéty, od Sahary po Sibír. Zmenili by sme tým prúdenie vzduchu? Zastavili jetstreamy, pasáty, alebo vietor v Himalájach? Nie.
Globálne vetry nie sú poháňané tým, že je kde fúkať. Sú poháňané energetickými rozdielmi medzi teplým rovníkom a studenými pólmi, rotáciou Zeme a geografiou kontinentov. Atmosféra je v pohybe, pretože má byť a nie preto, že je voľno.
Veterná turbína z tejto energie len odštipne kúsok, aby sme si mohli nabiť mobil alebo upiecť pizzu. Atmosféra to ani nezaznamená. Keby aj stovky tisíc turbín spomalili vietor o pár promile v ich bezprostrednom okolí, vzduch si to okamžite vykompenzuje, ako rieka obtekajúca kameň.
Už dnes máme obrovské plochy „prekážok“ – napríklad Amazonský prales, ktorý je z pohľadu aerodynamiky ako mäkký koberec položený cez kontinent. A vietor si nad ním veselo sviští. Rovnako aj nad Saharou, horami či mestskými aglomeráciami. Nič ho nezastaví.
Ak si teda niekto myslí, že pár tisíc turbín na pobreží Španielska zablokuje vlhkosť od Atlantiku, alebo že veterný park pri Brucku spôsobí sucho na juhu Slovenska, odporúčame výlet: napríklad do Himalájí, kde môže na vlastnej koži zažiť, čo dokáže prekonávať vietor a oblačnosť v 8.000 metroch nad morom, kde žiadna turbína nie je – a ani nikdy nebude, zato vysokánske štíty tam tvoria také prekážky, aké nedokáže vetru predložiť žiaden ani ten celosvetový hypotetický veterný park. A vietor si ďalej duje obrovskou silou cez hory a nesie sebou mračná, búrky a dážď.
Záverečné slovo autora: Čo meriame, to vieme
Realita je jednoduchá. Meteorologické merania, radary, satelity a fyzikálne modely ukazujú, čo sa deje v atmosfére. A ak niekto na vlastnej stanici nameral 20 mm zrážok – a predpoveď na nasledujúce dva - tri dni hlási ďalších 30 mm – je to jasný dôkaz, že príroda a fyzika sa správajú tak, ako majú. Nie podľa prianí konšpirátorov a ich videí na Facebooku, ale podľa zákonov, ktoré poznáme od čias Galilea. A k tomu všetkému nám ešte aj napršalo, takže ani poľnohospodárstvo nekolabuje, ako by nám to radi interpretovali rôzni neprajníci.
Verím, že sa tu podarilo vysvetliť a na konkrétnom meraní preukázať, že predpoveď počasia sa naplnila a tlaková níž priniesla zrážky napriek existencii turbín v Rakúsku. Práve reálny dážď je najlepším dôkazom, že niektoré teórie prosto neobstoja.
Viac faktov, príkladov a rozborov nájdete v sekcii "mýty, bludy a fakty o veternej energii" na: veterneparky.sk - Fyzika vás tam čaká s otvorenou náručou.
P.S. Na záver jeden školský príklad – pre každého, kto si ešte pamätá fyziku zo základnej školy:
Predstavte si rieku, ktorá tečie rovnomerne cez dostatočne dlhý úsek s rovnakým sklonom a druhom dna. Voda má ustálenú rýchlosť. Postavíme na tomto úseku priehradu, ktorá cez prepad púšťa vodu na lopatky turbíny a vyrába elektrinu. Po vytečení z turbíny voda pokračuje náhradným korytom, ktoré sa po pár desiatkach metrov opäť napojí na pôvodné riečne koryto. Sklon aj dno sú rovnaké. A čo sa stane?
- Rieka získa svoju pôvodnú rýchlosť späť, nestratí sa žiadna voda.
- Energia, ktorú sme odobrali, sa neodoberala "rýchlosti toku", ale z celkového spádu.
- Tok sa obnoví – voda tečie ďalej pôvodnou rýchlosťou v pôvodnom objeme, pôvodnou energiou, ako keby sa nič nestalo.
- Nižšie môžeme vybudovať ďalšiu priehradu a tá vyrobí ďalšiu energiu z tej istej vody (viď vodné elektrárne na Váhu).
Princíp výroby elektriny na vodných tokoch je hrou premeny kinetickej energie vody na potenciálnu a opäť na kinetickú, na elektrickú a samo zregulovanie vody do obnoveného toku, teda do pôvodného stavu. Tento príklad je snáď zrozumiteľný každému, preto je vhodnou ilustráciou pre vysvetlenie sily vetra pred turbínou, tesne za turbínou a ďalej za turbínou. Ak pochopíte tok vody v rieke, pochopíte aj vietor vo vzduchu. Obe médiá sa riadia rovnakými fyzikálnymi zákonmi (napr. Bernoulliho rovnica, zákon zachovania energie, zákon kontinuity prúdenia...).
Hovorí sa im: Obnoviteľné zdroje energie OZE
Rýchlosť vetra je rozhodujúca pre točenie lopatiek veternej turbíny, podobne pôsobí masa rýchle tečúcej vody na roztočenie vodnej turbíny. Aj za vodnou turbínov vznikajú víry, ako za veternou, no po čase sa prúdenie vody aj vzduchu stabilizuje a získa pôvodnú silu a smer. Po vtoku vody do mora ju slnko zohreje a odparí do horných vrstiev atmosféry a veterné prúdy mraky prepravia vodu späť nad pevninu, napríklad nad Kráľovú hoľu, kde voda spadne v podobe dažďa a napojí prameň Váhu a po sútoku s ostatnými prítokmi pritečie voda opäť do našej elektrárne, kde vyrobíme z nej opäť elektrinu a tak sa to opakuje, kým bude slnko svietiť, tak budú vetry fúkať a riek tiecť. Hovorí sa im preto aj obnoviteľné zdroje energie OZE.
Keby sme dôsledne sledovali reťazenie premien jednotlivých druhov energie na iné z našej elektrickej zástrčky cez vodné elektrárne cez turbíny k rieke a vode a oblakom, vetru až k slnku, pochopili by sme, že aj za elektrinou vyrobenou vo vodnej elektrárni, ako aj za elektrinou vyrobenou vo veternej, solárnej, tepelnej ba aj v jadrovej elektrárni je energia Slnka. Je to Slnko, ktorého energia dopadá na Zem a premieňa sa na všetky tie formy energií, ktoré poznáme. Dokonca aj za fotosyntézou je Slnko (to vie tiež už asi každý) ale aj za našou životnou energiou je Slnko. Preto je v niektorých pokročilých filozofických a duchovných konceptoch nazerané na Slnko, ako na otca všetkého živého (preto s veľkým "S"). Ale to už je iný príbeh na ďalšie rozprávanie.
Dopísal som tieto riadky a hodil pohľad na displej zrážok - dnes zatiaľ iba 7,5 mm, to im k dnešnej predpovedi na nasledujúce dni (30 mm) akosi nepasuje,
pomyslel som si.
A spustil sa DÁŽĎ.
Želanie na záver
Veľa duševného zdravia, nech vám tento článok - prispeje v emancipačnému pokroku a informácie v ňom použité
Vám padnú na zdravie!
Najlepšie externé odkazy uvádzame na stránke: Odkazy na zdravie